Titel

Der Architekt Josip Plečnik und seine Unternehmungen in Prag und Laibach im Spannungsfeld zwischen denkmalpflegerischen Prinzipien und politischer Indienstnahme

Autoren

Zuzana Cimprichová,  Bamberg

Das Thema des Forschungsvorhabens ist eine kritische Untersuchung des architektonischen Werkes Josip/Jože Plečniks (1872-1957) im historischen Kontext der Tschechoslowakischen Republik (1918-1938 und 1945-1989).
Das Werk des slowenischen Architekten Josip Plečnik gehört zu einem der am häufigsten kontrovers diskutierten Beiträge der europäischen Architektur. Der Grund hierfür ist die Uneinigkeit der Architekten und Denkmalpfleger in der Beurteilung von Plečniks spezifischer Vorgehensweise im Umgang mit den historischen Denkmälern, bei der die neugeschaffene Architektur in eine restaurierungsbedürftige historische Substanz integriert wurde. Diese Vorgehensweise lässt sich am besten an der Umgestaltung der Prager Burg ablesen, die Plečnik im Auftrag des ersten Präsidenten der Tschechoslowakei, T.G. Masaryk, zwischen 1920-1935 durchführte. Während Plečniks Tätigkeit in Prag geriet sein Werk ins Kreuzfeuer der Kritik, was dazu führte, dass Plečnik 1935 Prag verließ. Nach dem 2. Weltkrieg wurde Plecniks Werk ignoriert, und als "Privatarchitekt" des "kapitalistischen" Präsidenten Masaryk verschwand er aus den sozialistischen Architekturlexika der Tschechoslowakei. Nach 1989 wurde Plečnik seitens der europäischen Architekturkritik zum Bahnbrecher der modernen Tendenzen in der Architektur erklärt. Die Denkmalpflege hält sich jedoch bis heute mit ihrer Stellungnahme zurück.
Das Ziel des Forschungsvorhabens besteht darin, das Werk Plečniks sowohl unter denkmalpflegerischen Gesichtspunkten als auch im historischen Rahmen der 1. tschechoslowakischen Republik zu untersuchen. Ferner ist intendiert, Plečniks Umbaumaßnahmen im Kontext der europäischen Denkmalpflege zu analysieren.

Téma plánovanej promócie je analýza architektonického diela slovinského architekta Josipa Plečnika (1872-1957) v historickom kontexte československej republiky (1918-1938 a 1945-1989).
Dielo slovinského architekta Josipa Plečnika patri k jednej z najčastejšie kontroverzne diskutovaných príspevkov európskej architektúry. Príčinou týchto diskusií je nejednotnosť architektov a pamiatkarov v posudzovaní Plečnikovej špecifickej metódy pri rekonštruovaní a reštaurovaní historických pamiatok, počas ktorého bola novovzniknutá architektúra integrovaná do historickej substancie poškodených pamiatok. Táto metóda je demonštrovaná na úpravach Pražského hradu, ktorú Plečnik previedol medzi 1920-1935 na prianie 1. československého prezidenta T.G. Masaryka. Plečnikové úpravy boli zo strany tlače a pamiatkovej starostlivosti tvrdo kritizované, čo viedlo k tomu, že Plečnik Prahu v roku 1935 opustil. Po druhej svetovej vojne bolo jeho dielo ignorované. "Osobný" architekt "kapitalistického" prezidenta nebol zmieňovaný ani v architektonických príručkách. Po roku 1989 sa zo strany európskej architektúry silne zvýšil záujem o Plečníka ako o pioniera moderných tendencií v architektúre.Pamiatkova starostlivosť sa však k Plečnikovým zásahom do dnešného dňa ešte jednotne nevyjadrila.
Cieľ tejto práce je analýza Plečnikovho diela z pamiatkarského hľadiska v historickom kontexte československej republiky. V daľšej časti budú Plečníkové úpravy analyzované v kontexte vtedajších a dnešních tendenciií pamiatkovej starostlivosti.

pdf of article > Download Article
(PDF, 72 KB)
acrobat reader > Download Acrobat Reader
(Externes Download-Link)
CSS is validValid XHTML 1.0 TransitionalLevel Double-A conformance icon,
          W3C-WAI Web Content Accessibility Guidelines 1.0